Hľadá sa slovenský Jamie Oliver alebo dokedy mäso povinne

S potešením som zaznamenal, že téme školského stravovania venujete celú tretiu stranu sobotňajšieho vydania (dňa 17.9). Zároveň tak ako SME chválim pána šéfkuchára Žideka za inovatívny prístup k stravovacím normám.

Domnievam sa však, že vo Vašej téme neodznela najzásadnejšia informácia týkajúca sa možných zmien stravovacej politiky štátom dotovaných školských jedální. V súvislosti so stúpajúcim trendom detskej obezity a nedostatočne vyváženou stravou ponúkanou školskými jedálňami (nielen u nás ale aj v zahraničí ako spomínate na príklade Veľkej Británie) vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tzv. Dvanásť krokov k zdraviu prospešnej strave detí a adolescentov .

Hneď bod číslo jedna (!) upozorňuje: „Správna výživa by mala zahŕňať širokú paletu potravín s uprednostnením potravín rastlinného pôvodu pred živočíšnymi.“

Táto požiadavka zahrnutá už v roku 2006 do komplexnej štúdie WHO Stravovacia výživová politika pre školy: Program rozvoja školského stravovania v európskom regióne žiaľ nenachádza žiadnu alebo len minimálnu odozvu medzi školskými jedálňami, respektíve tvorcami noriem pre takéto zariadenia.

Napríklad vyhláška Ministerstva školstva SR z roku 2009 (pre istotu: 3 roky po publikovaní materiálu WHO!) pre týždenný jedálniček školských zariadení nariaďuje „dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve hlavné jedlá múčne a zeleninové.“ Skóre mäso: zelenina je teda 3:2, pri voľnejšom výklade vyhlášky, ak sa použijú múčne jedlá, tak kľudne aj 3:0.

Stačí malý prieskum medzi školskými jedálňami v ľubovoľnom slovenskom meste a zistíte, že dieťa čakajúce (zo zákona len 2krát týždenne) na WHO-m doporučenú „potravinu rastlinného pôvodu“ končí často krát pri dukátových buchtách.

Bezmäsité jedlo je pre lehnivších kuchárov inou definíciou pre dezert, norma vyhlášky je splnená, deti sú zdravé a bodka. Česť výnimkám.

Nedá sa povedať, že ministerstvá (zdravia a školstva) si neuvedomujú potrebu zmeny stravovacích návykov. Dôkazom sú periodické programy vypracované a pravidelne oprašované skoro za každej vlády (Národný program podpory zdravia, CINDI..atď).

Problém je, že táto snaha končí popísaným papierom, prípadne úlohami ktoré zabezpečia zamestnanosť pracovníkom Úradu verejného zdravotníctva (meranie cholesterolu v uliciach a podobne).

Radikálna zmena stravovacích návykov však bez platenej kampane v masovokomunikačných prostriedkoch (napríklad na úrovni kampaní telekomunikačných operátorov) nenastane. Skúsenosť zo sveta je taká, že pokiaľ sa populácii denne nepripomína, že kvôli zlozvykom na jedálničku môže byt v ohrození, tak k samotnej zmene prichádza až keď je neskoro.

Pre príklad osvieteného prístupu k stravovaniu spoločnosti netreba ísť ďaleko, napríklad do Nemecka kde určité percento vybratého zdravotného poistenia je určené prevencii (vrátene masívnych info kampaní o výžive pre deti od najútlejšieho veku) alebo do Fínska, ktoré sa vďaka realizovanému programu za zmenu výživy dostalo z celosvetovo prvého miesta v úmrtnosti chorôb srdca (60 roky – tzv. program „Severná Karélia“).

Paradoxom je aj to, že 50 rokov starý fínsky program si dal za cieľ mimo iného znížiť spotrebu mlieka, u nás v súčasnosti vedená štátna kampaň napriek popísaným kilám papiera z výskumu usiluje o opak.

Lakonicky dodávam, kampaň za zvýšený konzum ovocia, zeleniny a strukovín sme v masovokomunikačných prostriedkoch za žiadnej vlády nevideli. Zodpovednosť za posun vo výžive je tak na pleciach trebárs pána Žideka a možno niekoľkých neziskových organizácii. Žiaľ. V prvom rade pre deti – stravníkov.

Ján Lunter, riaditeľ firmy Alfa Bio

Hľadá sa slovenský Jamie Oliver alebo dokedy mäso povinne

S potešením som zaznamenal, že téme školského stravovania venujete celú tretiu stranu sobotňajšieho vydania (dňa 17.9). Zároveň tak ako SME chválim pána šéfkuchára Žideka za inovatívny prístup k stravovacím normám.

Domnievam sa však, že vo Vašej téme neodznela najzásadnejšia informácia týkajúca sa možných zmien stravovacej politiky štátom dotovaných školských jedální. V súvislosti so stúpajúcim trendom detskej obezity a nedostatočne vyváženou stravou ponúkanou školskými jedálňami (nielen u nás ale aj v zahraničí ako spomínate na príklade Veľkej Británie) vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tzv. Dvanásť krokov k zdraviu prospešnej strave detí a adolescentov .

Hneď bod číslo jedna (!) upozorňuje: „Správna výživa by mala zahŕňať širokú paletu potravín s uprednostnením potravín rastlinného pôvodu pred živočíšnymi.“

Táto požiadavka zahrnutá už v roku 2006 do komplexnej štúdie WHO Stravovacia výživová politika pre školy: Program rozvoja školského stravovania v európskom regióne žiaľ nenachádza žiadnu alebo len minimálnu odozvu medzi školskými jedálňami, respektíve tvorcami noriem pre takéto zariadenia.

Napríklad vyhláška Ministerstva školstva SR z roku 2009 (pre istotu: 3 roky po publikovaní materiálu WHO!) pre týždenný jedálniček školských zariadení nariaďuje „dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve hlavné jedlá múčne a zeleninové.“ Skóre mäso: zelenina je teda 3:2, pri voľnejšom výklade vyhlášky, ak sa použijú múčne jedlá, tak kľudne aj 3:0.

Stačí malý prieskum medzi školskými jedálňami v ľubovoľnom slovenskom meste a zistíte, že dieťa čakajúce (zo zákona len 2krát týždenne) na WHO-m doporučenú „potravinu rastlinného pôvodu“ končí často krát pri dukátových buchtách.

Bezmäsité jedlo je pre lehnivších kuchárov inou definíciou pre dezert, norma vyhlášky je splnená, deti sú zdravé a bodka. Česť výnimkám.

Nedá sa povedať, že ministerstvá (zdravia a školstva) si neuvedomujú potrebu zmeny stravovacích návykov. Dôkazom sú periodické programy vypracované a pravidelne oprašované skoro za každej vlády (Národný program podpory zdravia, CINDI..atď).

Problém je, že táto snaha končí popísaným papierom, prípadne úlohami ktoré zabezpečia zamestnanosť pracovníkom Úradu verejného zdravotníctva (meranie cholesterolu v uliciach a podobne).

Radikálna zmena stravovacích návykov však bez platenej kampane v masovokomunikačných prostriedkoch (napríklad na úrovni kampaní telekomunikačných operátorov) nenastane. Skúsenosť zo sveta je taká, že pokiaľ sa populácii denne nepripomína, že kvôli zlozvykom na jedálničku môže byt v ohrození, tak k samotnej zmene prichádza až keď je neskoro.

Pre príklad osvieteného prístupu k stravovaniu spoločnosti netreba ísť ďaleko, napríklad do Nemecka kde určité percento vybratého zdravotného poistenia je určené prevencii (vrátene masívnych info kampaní o výžive pre deti od najútlejšieho veku) alebo do Fínska, ktoré sa vďaka realizovanému programu za zmenu výživy dostalo z celosvetovo prvého miesta v úmrtnosti chorôb srdca (60. roky – tzv. program „Severná Karélia“).

Paradoxom je aj to, že 50 rokov starý fínsky program si dal za cieľ mimo iného znížiť spotrebu mlieka, u nás v súčasnosti vedená štátna kampaň napriek popísaným kilám papiera z výskumu usiluje o opak.

Lakonicky dodávam, kampaň za zvýšený konzum ovocia, zeleniny a strukovín sme v masovokomunikačných prostriedkoch za žiadnej vlády nevideli. Zodpovednosť za posun vo výžive je tak na pleciach trebárs pána Žideka a možno niekoľkých neziskových organizácii. Žiaľ. V prvom rade pre deti – stravníkov.

Ján Lunter, riaditeľ firmy Alfa Bio

Aký máte na stravu v školách názor vy? Napíšte ho do diskusie, veľmi nás zaujíma.

Tofu je bohaté na vápnik jedine vtedy, ak je zrážane pomocou vápenatých solí. V Českej republike je tofu väčšinou zrážane pomocou iných solí (najčastejšie Nigari), existujú však už výnimky. V obchodoch so zdravou výživou je možné zakúpiť sojové mlieko obohatené vápnikom, na každodenné použitie je však pomerne drahé. Lepším riešením je konzumácia tofu, ktoré bolo zrazené pomocou vápenatých solí. Ale pozor, týmto spôsobom je u nás vyrobené len tofu od slovenskej firmy Alfa Bio, ktoré obsahuje podľa informácií výrobcu približne 200 mg vápniku na 100 g hmoty.

A prečo je vápnik tak dôležitý? Okrem toho, že je základným kameňom pre naše kosti a zuby, má tiež veľký význam pre správnu činnosť srdečného systému a zrážaniu krvi.

Okrem toho sa vápnik zapojuje do sťahovania a uvoľňovania svalov a prenosu nervových impulzov. Väčšina vápniku je uložená v kostiach a zuboch, ale pokiaľ telo nemá dostatok vápniku zo stravy pre túto činnosť krvi, oboberá ju práve z kostí.

Dostatočný príjem vápniku je dôležité práve pre deti, ktoré naberajú kostnú hmotu. Kostná hmota potom človeku ubúda zhruba od 45 rokov, a ženy v menopauze strácajú vápnik rýchlejšie. Práve preto je v tomto období dôležitá správna voľba potravín, aby sa vápnik z kostí neodčerpával.

Sme radi, že vam môžeme ponúknuť tofu, ktoré je nie len dobré, ale aj zdravé.

Správna výživa by mala zahŕňať širokú paletu potravín s uprednostnením potravín rastlinného pôvodu pred  živočíšnymi.

Chlieb, obilniny, cestoviny, ryža alebo zemiaky by sa mali konzumovať niekoľkokrát denne.

Rozličné druhy ovocia a zeleniny by sa mali konzumovať niekoľkokrát denne, pričom je vhodné uprednostniť čerstvé a lokálne pestované druhy.

Mastné mäso a mäsové výrobky by mali byť nahradené strukovinami, rybami, hydinou alebo chudým mäsom.

Uprednostňuje sa nízkotučné mlieko a nízkotučné mliečne výrobky s nízkym obsahom soli (acidofilné mlieka, jogurty alebo syry).

Príjem tuku by mal byť limitovaný na maximálne 30% celkového denného energetického príjmu, pričom väčšina nasýtených tukov by mala byť nahradená tukmi nenasýtenými vo forme rastlinných olejov alebo stužených rastlinných tukov.

Uprednostniť treba potraviny s nízkym obsahom cukru a samotný cukor užívať iba zriedkavo, minimalizovať spotrebu sladených nápojov a sladkostí.

Najvhodnejšia je nízko slaná diéta. Celkový denný príjem soli by u detí vo veku 1 až 3 roky nemal prekročiť 2g, u detí vo veku 4 až 6 rokov maximálne 3g, vo vekovej kategórii 7-18 rokov do 5g, pričom toto množstvo zahŕňa aj soľ v chlebe a konzervovaných potravinách. Ak je jódová deficiencia endemická, odporúča sa používať jodidovanú soľ.

Pokrmy by sa mali pripravovať postupmi zachovávajúcimi bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť. Dusenie, pečenie, varenie alebo ohrev v mikrovlnnej rúre pomáhajú znižovať množstvo tuku potrebného na tepelnú úpravu.

Deti by mali byť primerane veku zapojené do bezpečnej manipulácie s potravinami a prípravy pokrmov. Staršie deti a adolescenti by mali mať vedomosti o príprave pokrmov. Všetky vekové kategórie mladých ľudí by mali pochopiť význam zdravej výživy.

Deti a dospievajúca mládež by mali byť oboznámení s benefitmi dojčenia v porovnaní s kŕmením dojčiat mliečnymi formulami.

Deti a dospievajúca mládež by sa mali naučiť tešiť z pohybovej aktivity a redukovať tak čas strávený pasívne sledovaním TV, videa a počítačových hier, s cieľom udržať svoju telesnú hmotnosť  a rast v odporúčaných hraniciach.

Otvorený list riaditeľa Alfa Bio k situácii v školských jedálňach si môžete prečítať tu.