soja

SÓJA A VÝŽIVA DIEŤAŤA (0-3 roky)

Materské mlieko je pre kojencov jednoznačne najideálnejšou potravinou a pokiaľ sa matka správne stravuje a žije zdravo, kojenie pokryje všetky nutričné potreby dieťaťa. Ideálne je kojiť dieťa 1 rok, minimálne 6 mesiacov. Mnohým matkám to však, z viacerých dôvodov, umožnené nie je. Práve v týchto prípadoch je pre dieťa alternatívou kojenecká výživa – ide o kojeneckú formulu na báze kravského, ako aj sójového mlieka (zloženie kojeneckej formuly sa zostavuje podľa vzoru materského mlieka a výrobca sa riadi prísnymi predpismi, ktoré stanovujú bezpečné a dostatočné množstvo vitamínov a minerálov).1
Pre správny rast a rozvoj dieťaťa musí strava poskytovať dostatok energie a vhodný pomer živín. Základné živiny predstavujú bielkoviny, tuky a sacharidy. Potrebný je aj príjem minerálov a vitamínov. Doporučené je dodržiavať známe pravidlá - kombinácia jednotlivých druhov potravín, bohaté zastúpenie čerstvej zeleniny a ovocia, tiež striedanie prípravy jedál.2
Je potrebné povedať, že medzi živiny, ktoré sú vo výžive človeka všeobecne nedostatočné a ich príjem by si mali zabezpečiť i vegetariáni, patrí jód, horčík a vitamín B12.3 Najnovšie doporučené denné dávky jednotlivých živín pre kojencov a deti uvádzame v nasledovných tabuľkách. 4
Tab.1.1.

Doporučená denná dávka (RDA) 5

0-6 mesiacov 6-12 mesiacov 1-3 roky
(6,6kg) * (9,9kg) * (14,15kg) *
Energia (kcal 650 850 1300 Bielkoviny (g) 13 14 16
Vitamín A (mikrogramy RE) 375 375 400
Vitamín E (miligramy α- TE) 3 4 6
Vitamín K (mikrogramy) 5 10 15
Vitamín C (miligramy) 30 35 40
Železo (miligramy) 6 10 10
Zinok (miligramy) 5 5 10
Jód (mikrogramy) 40 50 70
Selén (mikrogramy) 10 15 20

Poznámka: Materské mlieko od ženy, ktorá sa správne stravuje, je prirodzeným zdrojom všetkých potrebných živín (až na niekoľko výnimiek) pre kojencov a podstatnou časťou živín pre bábätká až do doby úplného odstavenia. U detí kŕmených z fľaše môže správnu výživu zaistiť len komerčná detská umelá výživa.

* maximálna hmotnosť dieťaťa

Tab. 1.2.

Doporučená denná dávka (DRI) 6

0-6 mesiacov 6-12 mesiacov 1-3 roky
(6,6kg) * (9,9kg) * (14,15kg) *
Vitamín D (mikrogramy) 5 5 5
Vitamín B1 (Thiamín) (miligramy) 0,2 0,3 0,5
Vitamín B2 (Riboflavín) (miligramy) 0,3 0,4 0,5
Vitamín B3 (Niacín) (miligramy NE) 2 4 6
Vitamín B6 (Pyridoxín) (miligramy) 0,1 0,3 0,5
Kyselina pantotenová (miligramy) 1,7 1,8 2
Cholin (miligramy) 125 150 200
Biotin (mikrogramy) 5 6 8
Folát (kyselina listová( (mikrogramy) 65 80 150
Vitamín B12 (mikrogramy) 0,4 0,5 0,9
Vápnik (miligramy) 210 270 500
Fluorid (miligramy) 0,01 0,5 0,7
Fosfor (miligramy) 100 275 460
Horčík (miligramy) 30 75 80

Poznámka: Hodnoty DDD platia pre zdravých kojencov kŕmených materským mliekom.

* maximálna hmotnosť dieťaťa

Konzumácia výrobkov zo sóje7

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že to, čo sa nám zdá samozrejmé a čo nie, určuje kultúrny kontext - keby sem žili v Japonsku, jesť Tofu každý deň by bolo pre nás samozrejmé; keby sme žili v Mexiku, bolo by pre nás samozrejmé jesť fazuľu v rôznych podobách každý deň.
Je dôležité pripomenúť, že pridávanie rôznorodej stravy (väčšinou od 6. mesiaca) je z dôvodu príjmu železa, nie z dôvodu príjmu bielkovín, ako si to, častokrát, rodičia mylne mysli. Dieťa si dostatok bielkovín vypije v mlieku (resp. v kojeneckej formule). Na železo sú bohaté predovšetkým strukoviny - šošovica, fazuľa a sója (tofu), ktoré sa odporúčajú zaradiť deťom do jedálnička od 10. mesiaca. Strukoviny obsahujú, okrem iného, rastlinné bielkoviny, u ktorých sa vedecky potvrdilo, že ich konzumácia je veľmi výhodná, predovšetkým v dnešnej dobe ponuky obrovského množstva potravín, kedy sa problémom nestáva podvýživa, ale obezita.
Nezabúdajme na to, že vhodnými stravovacími návykmi, vypestovanými už v detstve, sa dá predchádzať vzniku rôznych radov ochorení.

Sója - Vlastnosti a indikácie8: sójové bôby sú pravdepodobne najbohatšou zásobárňou proteínov, vitamínov a minerálov, aká existuje, no obsahujú aj cenné fytochemikálie. Majú neobyčajnú schopnosť uživiť a ochrániť pred chorobami, čo pochopíte, keď si teraz prečítate ich zloženie:
 Proteíny: sója je najväčší prírodný zdroj proteínov. Obsahuje ich 36,5% a teda mäso s 20% a vajcia s 12,5% za ňou ďaleko zaostávajú. Kvantita je však len jednou časťou príbehu, sója ponúka aj kvalitu. Jej proteíny spĺňajú požiadavky tela na aminokyseliny v každom veku človeka. V strukovinách celkovo chýba dôležitá a nenahraditeľná esenciálna sírna aminokyselina metionín. Len proteíny sóje obsahujú dostatok tejto látky pre potreby dospelého (ale nie dojčiacich matiek), a preto sa považujú za kompletné. Ich biologická hodnota je porovnateľná s tými v mäse.
 Tuk: na rozdiel od ostatných strukovín ako je fazuľa alebo šošovica s menej ako 1% tuku, sója ho má až 19,9%. A pretože mastné kyseliny v nej sú prevažne nenasýtené, tento tuk sóje pomáha znížiť hladinu cholesterolu.
 Uhľohydráty: tie tvoria 20,9% jej hmotnosti a skladajú sa z oligosacharidov, sacharózy a malého množstva škrobu. Sója obsahuje veľmi málo škrobu, na rozdiel od iných strukovín ako šošovica, fazuľa, fazuľa mungová alebo červená fazuľa azuki, a preto ju dobre znášajú aj diabetici.
 Vitamíny: sto gramov sóje dodá polovicu dennej potreby vitamínu B1 a B2, a 20% vitamínu B6 a E, čo ju stavia pred všetky ostatné strukoviny.
 Minerály: sója ponúka aj veľké množstvo minerálov. Jej sto gramov dodáva 15,7 mg železa, teda päťkrát viac ako mäso, čo je väčšie množstvo ako denná potreba tohto minerálu pre dospelého muža. Toto železo je nehemické, ťažšie vstrebateľné ako hemické, ktoré sa nachádza v mäse. Ale súčasná prítomnosť vitamínu C v črevách získaného zjedením čerstvého ovocia a zeleniny významne zvyšuje absorbciu železa zo sóje. Sója je bohatá na fosfor, horčík a draslík, vo svojich sto gramoch dodá väčšinu dennej potreby týchto minerálov. Má aj dostatok vápnika, no jej najväčšou výhodou je, že neobsahuje prakticky žiadny sodík, minerál, ktorý spôsobuje zadržiavanie tekutiny tkanivom. Sója je tiež dobrým zdrojom medi, zinku a mangánu, pre telo dôležitých stopových prvkov.
 Vláknina: sója obsahuje 9,3% vlákniny a väčšina z nej je rozpustná.
 Nevýživné látky: v sójových bôboch sa nachádza hojné množstvo chemických látok, ktoré síce nie sú živiny v pravom zmysle slova, no v tele sú mimoriadne aktívne. Niektoré z nich, napríklad izoflavóny, sa povyžujú za fytochemikálie a ich objavenie predstavuje v posledných rokoch jeden z najväčších pokrokov vedy o výžive. Tieto sú najpozoruhodnejšie:
 IZOFLAVÓNY: tvoria najdôležitejšiu nevýživnú zložku sóje a zodpovedajú za väčšinu jej terapeutických vlastností. Sú druhom fytoestrogénu (samičí rastlinný hormón) a majú podobný účinok ako estrogén, ale bez vedľajších účinkov. Genisteín (objavený v roku 1987) a daidzeín sú najdôležitejšie izoflavóny sóje.
 FYTOSTEROLY: ich úlohou je blokovať vstrebávanie cholesterolu z potravy a tak znižovať jeho hladinu v krvi.
 INHIBÍTORY PROTEINÁZY: tieto látky sú prítomné aj v iných strukovinách. Spracovaním sóje (varením, namočením, kvasením atď.) sa ich koncentrácia podstatne znižuje. Zostatkové malé množstvo inhibítorov proteinázy vo varenej sóji alebo v jej derivátoch má antikarcinogénne účinky vyvolávané ešte nie celkom známym mechanizmom.
 KYSELINA FYTOVÁ: nachádza sa najmä v otrubách zŕn a takisto aj sóje. Hoci narušuje vstrebávanie železa a iných minerálov, vie spoľahlivo neutralizovať pôsobenie karcinogénov v strave.
Dietetické a terapeutické použitie:
• Problémy zrelého veku – ženy: vďaka izoflavónom (rastlinným estrogénom) sója a jej deriváty pomáhajú udržiavať hormonálnu rovnováhu
• Problémy zrelého veku – muži: fytoestrogény, aj tie ktoré sa vytvárajú v tele, chránia pred artériosklerózou a zlepšujú zdravie srdca a ciev
• Zvýšený cholesterol: pravidelná konzumácia sóje a jej derivátov znižuje celkovú hladinu cholesterolu v krvi
• Artérioskleróza: vplyvom účinku sóje už cievy nie sú také hrubé a úzke. Je to dobrá správa pre ľudí s artériosklerózou a s ňou spojeným zníženým prúdením krvi do koronárnych (infarkt, angina pectoris), cerebrálnych (mozgových), iliackých (slabinových) a iných artérií.
• Trombóza: genisteín v sóji ochraňuje pred trombózou, zastavuje vytváranie trombínu (látky, ktorá spôsobuje zrážanlivosť) a brzdí priľnavosť krvných doštičiek.
• Osteoporóza: vysoká spotreba živočíšnych proteínov spôsobuje nadmerné vylučovanie vápnika močom. Proteíny sóje znižujú stratu vápnika močom a zvyšujú mineralizáciu kostí a ich hustotu.
• Zlyhanie obličiek: proteíny sóje na rozdiel od živočíšnych proteínov nenarušujú fungovanie obličiek. Nahradenie mäsa potravinami zo sóje posilňuje a regeneruje tento orgán pri jeho zlyhaní aj nefróze (degenerácia tkaniva obličky spojenej so stratou bielkovín močom).
• Strava malých detí: sója poskytuje deťom vysoko kvalitné bielkoviny, ktoré primerane spĺňajú ich potreby živín na rast. Sójové mlieko, tofu, sójová múka a sójové proteíny sú pre deti vhodné kvôli ľahkej stráviteľnosti a nutričnej hodnote. Existujú ešte tri špeciálne prípady, keď sa im podávajú sójové produkty:
- pretrvávajúca hnačka sprevádzaná poruchou vstrebávania a podvýživenosťou
- alergia na laktózu
- detské alergie: strava zložená zo sóje lieči mnohé vyrážky, dedičné kožné ochorenia (atopickú dermatitídu), astmu a ostatné detské alergické reakcie.
• Prevencia rakoviny: Národný ústav na výskum rakoviny Spojených štátov venuje veľkú pozornosť antikarcinogénnym účinkom sóje a jej derivátov. Každodenná konzumácia potravín zo sóje znižuje riziko rakoviny prsníkov, hrubého čreva, konečníka, žalúdka, prostaty a pľúc.

Datle – Vlastnosti a indikácie9: datle sú kvalitné, výživné a hodnotné plody.
Najvýznamnejšie živiny v datliach sú:
 cukry (66%), zložené najmä z glukózy a fruktózy, čo predstavuje jednu z najvyšších hodnôt u ovocných druhov.
 Vitamíny skupiny B, najmä B1, B2, niacín a B6. Tieto vitamíny okrem iných funkcií pomáhajú telovým bunkám spracovávať cukry. Datle dodávajú významné množstvo týchto vitamínov, čo prispieva k ich posilňujúcemu účinku.
 Minerály: Datle sú veľmi bohaté na minerály, najmä draslík, železo, horčík, fosfor a vápnik, no nechýbajú im ani stopové prvky. Meď, mangán a zinok.
 Rastlinná vláknina: sto gramov datlí dodáva takmer tretinu ODD (odporučenej dennej dávky) vlákniny. Prevažuje v nej rozpustná vláknina vo forme pektínu a živice, obsahuje však aj nerozpustnú alebo celulózovú vlákninu.
Najdôležitejšie dietetické a terapeutické využitie:
• Dýchacie ťažkosti: datle sa tradične využívajú na úľavu pri silnom suchom kašli a pri zápale priedušiek. Dokázaný je ich upokojujúci a kašeľ zmierňujúci účinok, čo je pravdepodobne spôsobené bohatstvom cukrov, ale aj iných ešte neidentifikovaných látok.
• Nízkoproteínová diéta: datle obsahujú v pomere k ich bohatej zásobe energie veľmi málo proteínov. To je výhodné, keď treba obmedziť ich príjem, napríklad pri zlyhaní obličiek.
• Vysokoenergetická strava: datle majú posilňujúci účinok a sú užitočné pri únave alebo slabosti pre všetky vekové kategórie. Vysokým obsahom cukrov, vitamínov a minerálov (vrátane železa) prospievajú najmä adolescentom, mladým športovcom, tehotným a dojčiacim ženám.

Pšeno10: je bohaté na bielkoviny a tuky. Obsahuje vitamíny skupiny B, provitamín A, z minerálnych látok železo, fosfor, fluor a vlákninu. Neobsahuje lepok.
Pre ľahkú stráviteľnosť a vysokú biologickú hodnotu je vhodné k príprave jedál pre deti.

Pohánka11: je bohatá na vlákninu, minerálne látky – horčík, fosfor, draslík, železo, zinok, vápnik, meď, vitamíny skupiny B, vitamín C, E, lecitín a rutín. Obsahuje vo väčšom množstve kyselinu linolenovú. Neobsahuje lepok.

Kukurica12: je bohatá na základné živiny a minerálne látky ako horčík, draslík, železo, fosfor, selén, kobalt, zinok. Z vitamínov obsahuje beta-karotén, vitamín E a väčšinu vitamínov rozpustných vo vode. Je cenená pre vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín a vlákniny. Neobsahuje lepok.

ZDROJ:
1,4,5,6 Vegetariánství a děti, Sharon K. Yntemová a Christine H. Beardová
2,3 Vegetariánství a děti, MUDr. Zbyněk Leňáček a kolektív
7 MUDr. Janka Nosková
8,9 Zdravie a sila v potrave, George D. Pamplona-Roger, M.D.
10,11,12 Polévky a kašičky pro nejmenší, MUDr. Judita Hofhanzlová