Kolískou sóje je Čína. Podľa tradície patrili sójové bôby spolu s ryžou, pšenicou, jačmeňom a prosom k piatim posvätným plodinám, ktorých každoročný začiatok slávnostného výsevu bol výsadou cisárov. Prvé písomné zmienky o pestovaní sóje sú staré takmer 5000 rokov - pochádzajú z čias panovania cisára Šeng-Nunga (2833 p.n.l.) (Adolph a Kiang, 1920), ktorý ich spomína vo svojom spise Ben Cao Gang Mu. V ľudnatých provinciách severnej Číny nebol dostatok pastvín ani ornej pôdy a tak sa nenáročná sója stala ideálnym zdrojom bielkovín. Vynaliezaví kuchári začali zo sóje vyrábať mlieko, syr a mnoho fermentovaných pokrmov. Číňania dodnes sóju nazývajú „ta–tou“, čo v preklade znamená „veľký bôb“. Je to preto, že práve sója spolu s ryžou a zeleninou tvorí základ čínskej kuchyne.

Z Číny sa sója pomaly rozšírila do Japonska (8. storočie n.l.), Kórey a juhovýchodnej Ázie. V Európe sa sója prvýkrát objavila o tisíc rokov neskôr prostredníctvom obchodníkov dovážajúcich čaj a korenie z Indie (Messina a Messina,1998). V roku 1737 ju švédsky botanik Carl von Lineé oficiálne zaradil do registra rastlín v holandskej botanickej záhrade. Neskôr sa začala pestovať v severnom Taliansku, vo Francúzsku, Nemecku a Maďarsku – prevažne ako krmovina pre ošípané a hovädzí dobytok.

Do USA sa dostali sójové bôby v batožine obchodníka Samuela Bowena v roku 1765. Napriek tomu, že na severoamerických poliach sa sója udomácnila už koncom 18–teho storočia, trvalo viac ako sto rokov, kým sa z nej začal vyrábať sójový olej pre výživu ľudí. Neúnavným propagátorom sójovej potravy v USA bol Dr. John Harvey Kellogg, ktorý v roku 1919 napísal prácu o pozitívnom vplyve sóje v diétnom režime diabetikov (Shurtleff a Aoyagi,1995).

V roku 1931 uzrela svetlo sveta pozoruhodná publikácia Dr.Horvatha pod názvom „Sójová múka ako národný pokrm“, v ktorej nachádzame zaujímavé myšlienky: „Keď si uvedomíme, že tieto bôby sú a boli viac než sto generácií hlavným zdrojom bielkovín v čínskej strave, a keď si ďalej uvedomíme, akej ťažkej manuálnej práce sú Číňania schopní, rovnako ako aj duševnej výkonnosti, ktorou dosiahli vysokú úroveň kultúry v období, keď Európa a Ázia boli ešte barbarskými, potom pochopíme, že sa oddá študovať otázku uvedenia tejto výživy do našej krajiny....“ (Horvath,1931).

Tento vedec, ktorý si neskôr vyslúžil aj prívlastok „otec sóje“, sa zaslúžil o to, že v tridsiatych rokoch minulého storočia stúpla produkcia sóje v USA takmer stonásobne. Návštevníci Svetovej výstavy v Chicagu roku 1933 so záujmom sledovali, ako sa sója uplatňuje nielen ako potravina a krmivo, ale aj ako surovina na výrobu farieb, olejov a náterových hmôt. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že Henry Ford používal vo svojich automobilkách okenné rámy a volanty vyrobené zo sójových plastov (Myers,1993).

Európa sa v širšom meradle zoznámila so sójou až počas druhej svetovej vojny, keď vojaci nemeckej armády prežili ťažké boje aj vďaka tzv. trojdňovým balíčkom, ktoré obsahovali mäso, mlieko a čokoládu vyrobené zo sóje (Skorňakov a kol., 1991). Sója si vyslúžila prívlastok „rastlinné mäso“.

Do roku 1954 sa najviac sóje vypestovalo v Číne. Dnes sú jej najväčšími pestovateľmi USA, Brazília a Argentína (tab.č.1). USA ročne dopestujú viac než 70 miliónov ton sóje, čo je takmer polovica celosvetovej produkcie. Tradičný pestovateľ sóje - Čína - dnes už pokrýva svoje potreby hlavne importom z USA. V roku 2001 sa do Číny doviezli americké sójové bôby v hodnote viac než bilión dolárov.

Tabuľka č.1 : Svetová produkcia sójových bôbov v roku 2001
(zdroj : www.soystats.com)

Odhaduje sa, že v súčasnosti sa na našej planéte prevažne sójou živí asi 1 miliarda ľudí. Najväčší pestovatelia sójových bôbov sú prirodzene i jej hlavnými exportérmi (tab.č.2). Zatiaľ čo USA vyvážajú hlavne sójové bôby, Brazília a Argentína sa zameriavajú viac na export hotových sójových jedál. Američania vyvážajú polovicu dopestovanej sóje a takmer 90% sóje, ktorá ostane na americkom kontinente, skŕmia hospodárske zvieratá (Golbitz,1992).

Najdôležitejším odbytišťom amerických sójových bôbov sú štáty Európskej únie, ktoré v roku 2001 nakúpili od USA viac sójový bôbov, ako Čína (21,5% z celkového exportovaného množstva). V porovnaní s rokom 1999 je to nárast o 13%. Súvisí to akiste s výskytom BSE a zákazom skrmovania mäsovo-kostných múčok Sójová bielkovina je totiž svojou nutričnou hodnotou a nízkou cenou veľmi príťažlivá pre výrobcov krmív.

Tabuľka č.2 : Export sójových bôbov a sójových jedál v celosvetovom meradle v roku 2001
(zdroj : www.soystats.com)