Reakcia na článok o školskom stravovaní

Prinášame vám reakciu firmy Alfa Bio na článok Žídek varil v školskej jedálni, mal problém s normami, ktorý uverejnil slovenský deník SME 17. septembra.List zaslal do SME riaditeľ firmy ALFA BIO Ján Lunter, nebol však uverejnený. Preto vám ho predstavujeme tu.

Hľadá sa slovenský Jamie Oliver alebo dokedy mäso povinne

S potešením som zaznamenal, že téme školského stravovania venujete celú tretiu stranu sobotňajšieho vydania (dňa 17.9). Zároveň tak ako SME chválim pána šéfkuchára Žideka za inovatívny prístup k stravovacím normám.

Domnievam sa však, že vo Vašej téme neodznela najzásadnejšia informácia týkajúca sa možných zmien stravovacej politiky štátom dotovaných školských jedální. V súvislosti so stúpajúcim trendom detskej obezity a nedostatočne vyváženou stravou ponúkanou školskými jedálňami (nielen u nás ale aj v zahraničí ako spomínate na príklade Veľkej Británie) vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tzv. Dvanásť krokov k zdraviu prospešnej strave detí a adolescentov .

Hneď bod číslo jedna (!) upozorňuje: „Správna výživa by mala zahŕňať širokú paletu potravín s uprednostnením potravín rastlinného pôvodu pred živočíšnymi.“

Táto požiadavka zahrnutá už v roku 2006 do komplexnej štúdie WHO Stravovacia výživová politika pre školy: Program rozvoja školského stravovania v európskom regióne žiaľ nenachádza žiadnu alebo len minimálnu odozvu medzi školskými jedálňami, respektíve tvorcami noriem pre takéto zariadenia.

Napríklad vyhláška Ministerstva školstva SR z roku 2009 (pre istotu: 3 roky po publikovaní materiálu WHO!) pre týždenný jedálniček školských zariadení nariaďuje „dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve hlavné jedlá múčne a zeleninové.“ Skóre mäso: zelenina je teda 3:2, pri voľnejšom výklade vyhlášky, ak sa použijú múčne jedlá, tak kľudne aj 3:0.

Stačí malý prieskum medzi školskými jedálňami v ľubovoľnom slovenskom meste a zistíte, že dieťa čakajúce (zo zákona len 2krát týždenne) na WHO-m doporučenú „potravinu rastlinného pôvodu“ končí často krát pri dukátových buchtách.

Bezmäsité jedlo je pre lehnivších kuchárov inou definíciou pre dezert, norma vyhlášky je splnená, deti sú zdravé a bodka. Česť výnimkám.

Nedá sa povedať, že ministerstvá (zdravia a školstva) si neuvedomujú potrebu zmeny stravovacích návykov. Dôkazom sú periodické programy vypracované a pravidelne oprašované skoro za každej vlády (Národný program podpory zdravia, CINDI..atď).

Problém je, že táto snaha končí popísaným papierom, prípadne úlohami ktoré zabezpečia zamestnanosť pracovníkom Úradu verejného zdravotníctva (meranie cholesterolu v uliciach a podobne).

Radikálna zmena stravovacích návykov však bez platenej kampane v masovokomunikačných prostriedkoch (napríklad na úrovni kampaní telekomunikačných operátorov) nenastane. Skúsenosť zo sveta je taká, že pokiaľ sa populácii denne nepripomína, že kvôli zlozvykom na jedálničku môže byt v ohrození, tak k samotnej zmene prichádza až keď je neskoro.

Pre príklad osvieteného prístupu k stravovaniu spoločnosti netreba ísť ďaleko, napríklad do Nemecka kde určité percento vybratého zdravotného poistenia je určené prevencii (vrátene masívnych info kampaní o výžive pre deti od najútlejšieho veku) alebo do Fínska, ktoré sa vďaka realizovanému programu za zmenu výživy dostalo z celosvetovo prvého miesta v úmrtnosti chorôb srdca (60. roky – tzv. program „Severná Karélia“).

Paradoxom je aj to, že 50 rokov starý fínsky program si dal za cieľ mimo iného znížiť spotrebu mlieka, u nás v súčasnosti vedená štátna kampaň napriek popísaným kilám papiera z výskumu usiluje o opak.

Lakonicky dodávam, kampaň za zvýšený konzum ovocia, zeleniny a strukovín sme v masovokomunikačných prostriedkoch za žiadnej vlády nevideli. Zodpovednosť za posun vo výžive je tak na pleciach trebárs pána Žideka a možno niekoľkých neziskových organizácii. Žiaľ. V prvom rade pre deti – stravníkov.

Ján Lunter, riaditeľ firmy Alfa Bio

Aký máte na stravu v školách názor vy? Napíšte ho do diskusie, veľmi nás zaujíma.