Sója sa na Slovensku pestuje približne sto rokov. Prvé správy o pestovaní sóje na našom území nachádzame v monografii prof. Haberlandta Die Sojabohne, z roku 1877, v ktorej medzi 144 lokalitami zo západnej a strednej Európy je uvedených 8 lokalít zo Slovenska, na ktorých sa zavádzalo pestovanie sóje: Kameničná, Pápa, Častá, 2x Sučany, Poltár, Balvany, Kaplná. O úspešnosti zavádzania svedčia i dnešné slovenské polia.V období pred druhou svetovou vojnou sa výmera polí obsiatych sójou pohybovala v rozmedzí od 600 do 800 ha. Po roku 1945 došlo k prvému pestovateľskému rozmachu v tejto oblasti, čo malo za následok, že v roku 1947 sa pestovala sója na Slovensku na celkovej výmere 1 900 ha. Chýbajúce pestovateľské skúsenosti, ako aj nedostatočné materiálno-technické zázemie však spôsobili, že hektárové výnosy ako aj kvalita dopestovanej sóje boli nízke.

Až začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa na Slovensku začala aplikovať kanadská pestovateľská technológia vrátane vysoko kvalitných osív. Tabuľka č.3 ukazuje, ako sa za ostatných 12 rokov postupne zvyšuje produkcia sóje u nás

Tabuľka č.3 : Produkcia sóje na Slovensku v rokoch 1990-2000
(zdroj: Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany)

V roku 2002 sa už sója pestovala približne na 9 650 hektároch slovenských polí s priemerným hektárovým výnosom 2,5 tony. Vzhľadom na klimatické podmienky sa sója pestuje prevažne v okresoch južného a juhovýchodného Slovenska. Až 60% celkovej výmery sóje sa pestuje na Východoslovenskej nížine. Výsledky mnohoročného výskumu realizovaného Oblastným výskumným ústavom agroekologickým v Michalovciach (Šariková, 2003) naznačujú, že v budúcnosti by bolo možné pestovať sóju v oblasti Východoslovenskej nížiny na celkovej výmere 12 000 - 15 000 hektárov, pričom vzhľadom na klimatické a pôdne podmienky možno očakávať hektárové výnosy porovnateľné s kanadskými t.j. 2,5 –4,0 tony z hektára. Na slovenských poliach sa nepestuje žiadna odroda geneticky manipulovanej sóje.